Fotograf mesiaca - Marec - Dávid Ilkovič

Fotograf mesiaca Marec

Fotografovanie domácich miláčikov je jedinečný žáner, ktorý si vyžaduje nielen technické zručnosti, ale aj trpezlivosť, cit pre detail a schopnosť zachytiť osobnosť zvieraťa v jednom momente. Moja dnešná hosťka sa špecializuje práve na fotografovanie psov a svojou prácou dokazuje, že aj portréty domácich miláčikov môžu byť plné emócií a príbehov.

V rozhovore sa dozvieme, ako sa dostala k tejto špecifickej oblasti fotografie, s akými výzvami sa stretáva pri fotení, ale aj to, aké sú jej obľúbené techniky a tipy pre majiteľov, ktorí chcú krásne zábery svojich štvornohých spoločníkov.

Poďme sa teda ponoriť do sveta zvieracej fotografie a zistiť, čo všetko sa skrýva za dokonalým záberom domáceho miáčika!

Každý fotograf má svoj príbeh o tom, ako sa dostal k svojmu remeslu.Ako si sa dostalak fotografovaniu zvierat? Bola to tvoja vášeň od začiatku?

K zvieratám som mala vždy blízko. Vyrastala som na dedine a súčasťou môjho každodenného života bolo staranie sa o ovce a sliepky. Ako dieťa som síce nemala dovolené mať psíka, no to mi nebránilo ťahať domov zatúlané psíky z ulice. Fotografia ma tiež sprevádzala už od detstva. Svoj prvý fotoaparát som si kúpila (sama sebe) ako darček na 18. narodeniny. Vtedy mi pred objektívom pózovali najmä potkaníky. Všetko sa však zmenilo príchodom môjho prvého psíka Nabu a o dva roky neskôr druhého psíka Jady. Práve vtedy som v sebe objavila vášeň pre psiu fotografiu.

Fotografovanie psov môže mať rôzne podoby – od dynamických akčných záberov až po pokojné portréty. Aký štýl fotografie ťa najviac baví?

Práve táto variabilnosť je to, čo ma na psej fotografii najviac baví. Žiadne fotenie nie je úplne rovnaké. Zvyčajne si počas fotenia prejdeme od statických portrétov až k dynamickým akčným záberom. Myslím si, že najviac doma som v portrétnej fotografii, no užívam si fotenie minimalistických záberov alebo umeleckých detailov. Takéto fotky sú však skôr pre moje potešenie, pretože klienti väčšinou preferujú snímky, kde vidia svojho psíka.

Zvieratá nie sú ako modelky, ktoré by dokázali pózovať na povel, čo môže byť pre fotografa výzvou. Čo je pre teba najväčšia výzva pri fotografovaní psov? Ako sa pripravuješ na fotenie?

Trpezlivosť ruže prináša. To je moje malé motto pri fotení zvierat. Dôležité pre mňa je, aby si psí model fotenie užil a nebral ho ako trest. Ak sa necíti na statické portréty, sústredíme sa skôr na autentické a dynamické zábery. Vzdelávam sa aj v oblasti komunikácie so zvieratami a počas môjho pôsobenia som nazbierala nemalé množstvo skúseností. Vďaka tomu už viem ľahšie odhadnúť, čo psík na danom fotení zvládne. Samozrejmosťou je aj dotazník, ktorý posielam majiteľom pred fotením. Zameriavam sa v ňom na cielené otázky, ktoré mi pomôžu pripraviť fotenie na mieru konkrétnemu psíkovi.

Každý fotograf má svoje nezabudnuteľné momenty, či už vtipné, alebo dojímavé. Máš nejaký zážitok zo svojich fotení, ktorý ti obzvlášť utkvel v pamäti? Prípadne vtipnú príhodu?

Fotenia zvierat sú vždy plné úsmevných alebo dojímavých momentov. Úprimne sa vždy bavím na partneroch, ktorých priateľky „dotiahli“ na fotenie, a nakoniec sú to práve oni, kto nechce z fotenia odísť a navrhujú, aké pózy by sme ešte mohli vyskúšať. A áno, každý chlap chce fotku so psíkom v štýle Leví kráľ, bez ohľadu na to, či ide o čivavu alebo dogu.

Raz som zažila, že klientka bola taká nadšená a zároveň vystresovaná, že si psíka jednoducho zabudla doma. Našťastie si to uvedomila po 15 minútach jazdy a vrátila sa poňho.

Správna technika a vybavenie sú kľúčové pre kvalitnú fotografiu. Aké vybavenie najčastejšie používaš na fotenie psov? Máš nejaké obľúbené objektívy? Fotíš radšej v exteriéri alebo interiéri?

Jednoznačne uprednostňujem fotenie v exteriéri. Nemám rada, keď ma limituje priestor. Príroda vždy ponúka niečo zaujímavé a zároveň sa tam zvieratá cítia
prirodzenejšie ako v ateliéri.

Fotím na Canon EOS R5 a vo svojej výbave mám Sigma Art objektívy 35mm a 135mm. Z času na čas si požičiam môj milovaný objektív Canon RF 70 – 200 mm.

Fotografovanie domácich miláčikov často znamená spoluprácu nielen so zvieraťom, ale aj s jeho majiteľom. Ako vyzerá tvoj typický fotoshoot so psom a jeho pánom?

Vyberám lokality, ktoré sú aspoň 15 až 30 minút chôdze od parkoviska. Tento čas slúži na to, aby z klientov opadol stres a psík sa oboznámil s prostredím. Moje fotenia prezentujem ako prechádzku, počas ktorej sa robia prestávky na pózovanie. Aby som psíka neunudila, striedam fotenie s hraním. Ideálny scenár je, keď si psík ani neuvedomuje, že sa fotí, vníma to ako hru. Takto vznikajú prirodzené a autentické zábery, no aj také, ktoré si vyžadujú jemné vedenie. Počas fotenia zväčša nenápadne „prepašujem“ aj pár spoločných fotografií psíka s jeho pánom.

Klienti majú rôzne predstavy o tom, ako by mali vyzerať fotografie ich miláčikov. Akésú najčastejšie požiadavky? Chcú skôr umelecké fotky alebo prirodzené momentky?

Toto si vždy vyjasním ešte pred fotením, aby som vedela, na čo sa zamerať. A aby sme potom v lese nehľadali kvietky. Niektorí klienti prídu s jasnou predstavou iní mi dajú voľnú ruku. Ak mi to lokácia dovoľuje, snažím sa vytvoriť zdravý mix umeleckých a autentických záberov.

Nie každý domáci miláčik je rovnako fotogenický a nie každý majiteľ vie, ako pripraviť svojho domáceho miláčika na fotenie. Čo by si odporučila majiteľom psov, ktorí chcú krásne fotky svojho miláčika? Ako sa majú pripraviť?

Odporučila by som sa hlavne nestresovať. Ak psíka klienti vyčešú alebo dajú umyť do salóna aj tak sa zašpiní do piatich minút, ako sa vystúpi z auta. Najdôležitejšie je si na fotenie pobaliť dobrú náladu a kopec pamlskov, to je úspechom každého fotenia.

Byť fotografom znamená nielen vedieť fotiť, ale aj vedieť sa predať. Ako si buduješ meno a získavaš nových klientov?

Snažím sa, aby moja tvorba hovorila sama za seba. Každé fotenie sa snažím prispôsobiť tak, aby bolo jedinečné a klienti mali pocit, že sú jeho súčasťou.
Spokojní klienti sa vracajú a odporúčajú ma ďalej. Zároveň sa snažím byť aktívna v online svete a zdieľať svoje práce a príbehy na sociálnych sieťach, aby si ľudia mohli vytvoriť obraz o tom, ako také fotenie so mnou vlastne vyzerá.

V dnešnej dobe sú sociálne médiá neoddeliteľnou súčasťou úspechu fotografa. Akú úlohu hrajú v tvojom podnikaní? Aké platformy najviac využívaš?

Neviem, či by som povedala, že sociálne siete sú neoddeliteľnou súčasťou úspechu fotografa. Poznám veľa skvelých fotografov, ktorí sú úspešní aj bez online prítomnosti. Netreba zabúdať, že sláva sa nerovná úspechu. Hoci často idú ruka v ruke, sú to dve rozdielne veci.

Sociálne siete sú skvelý nástroj na marketing a prezentáciu svojej práce. Ja využívam Instagram na artistickú prezentáciu portfólia a budovanie komunity, s ktorou zdieľam aj útrapy môjho fotografického života. Facebook mám na promovanie akcií a sezónnych ponúk. TikTok využívam hlavne ako zdroj inšpirácie. A snažím sa oprášiť aj LinkedIn, aj keď aktuálne mi naň chýba mentálna kapacita.

Mnoho ľudí sníva o tom, že si zarobia tým, čo ich baví. Máš nejaké rady pre začínajúcich fotografov zvierat, ktorí by si chceli týmto zarábať?

Najotrepanejšia, ale zároveň najpravdivejšia rada je: nevzdávajte sa. Byť fotografom si vyžaduje húževnatosť. Často sa stretávame s nepochopením a podhodnotením. Vetu „veď to len stlačíš gombík“ sme počuli všetci minimálne stokrát. Treba vedieť ustáť si svoju cenu. Je to cesta plná pádov aj vrcholov, ale útechou (aspoň pre mňa) je, že počas nej stretnete veľa zvieratiek.

Láska k zvieratám sa často premieta aj do osobného života. Máš vlastného psa alebo iné zvieratá? Ako ovplyvňujú tvoju tvorbu?

Áno, mám dve border kólie – Nabu a Jadu. Sú dôvodom, prečo som začala s fotografiou. Sú mojimi vernými modelkami a testerkami lokácií. Ako to už býva, obuvníkove deti chodia bosé, aj keď ich často beriem na skúšky fotolokácií, k úprave ich fotiek sa málokedy dostanem.

Každý fotograf má svoju obľúbenú fotografiu alebo projekt, na ktorý je hrdý. Ktorá fotka alebo séria ti je najbližšia a prečo?

Som na svoje fotografie extrémne kritická a nedá sa povedať, že by som mala vyslovene jednu obľúbenú. Dokonca nemám ani vytlačené vlastné fotky doma lebo potom by to skončilo tak, že by som pri nich stála s červenou fixkou a vyznačovala všetky chyby, ktoré mi ušli pri úprave alebo samotnom fotení.

Ale predsa len spomeniem jednu. Je to prvá fotka, kde som objavila svoj štýl a zároveň mi priniesla celosvetový úspech: Jada, ako vonia magnóliu.

Mám aj „top secret“ projekty, ktoré ešte nikto nevidel. Ak si raz nájdem čas upraviť ich, rada by som ich predstavila vo veľkom štýle formou autorskej výstavy. Ale to je zatiaľ hudba budúcnosti.

Plány do budúcnosti sú pre kreatívnych ľudí dôležité. Aké sú tvoje ciele? Máš nejaký vysnívaný projekt alebo spoluprácu, ktorú by si chcela uskutočniť?

Žijem trochu spontánne. Čo príde, to príde. Ale aj ja rada snívam, a keď už, tak vo veľkom. Mojím snom je mať aspoň raz v živote autorskú výstavu a možno sa raz definovať ako „destinational pet photographer“. A taká spolupráca s Canonom by ma teda vôbec neurazila.