Fotograf mesiaca - Apríl - Dávid Ilkovič

Fotograf mesiaca Apríl

Fotografia je pre mnohých viac než len hobby – je to vášeň, spôsob vyjadrenia a zachytávania neopakovateľných momentov. Ako si sa dostal k fotografii a čo ťa na nej najviac fascinuje?

Je to už 18 rok, keď som prvý krát stlačil spúšt na fotoaparáte. Kolega v práci mi predal malý digitálny zoom od značky Olympus. Nevedel som absolútne nič o fotke, tak išlo skôr o pokus, omyl. Fascinuje ma okamih a zachytenie momentu, ktorý práve prežívam, či sa jedná o krajinársku, alebo svadobnú fotografiu. Na horách je to prvé svetlo napríklad spojené s inverziou a pri svadbách ide práve o ten moment emócií, ktorý ľudia zažívajú.

Každý fotograf má svoj začiatok, často spojený s prvým fotoaparátom a prvými pokusmi o zachytenie sveta okolo seba. Spomínaš si na svoj prvý fotoaparát a prvé zábery, ktoré si urobil?

Teraz mu hovorím “mydlová krabička “ 🙂 – jednalo sa o model Olympus Camedia, ktorý som zohnal v roku 2007 za 5000 SK. Začiatky boli skôr turistické “cvaky”, bez uváženia. Neskôr som si zaobstaral zrkadlovku Olympus E420 s dvoma setovými objektívmi. Tam ma už fotografia nadchla a začal som ju viac študovať.
Doma som mal provizórny ateliér, kde som fotil priateľov. Začiatky na ktoré rád spomínam 🙂

V každej kariére existuje moment, keď si človek uvedomí, že to, čo robí, je
viac než len záľuba – že sa tomu chce venovať naplno. Aký bol tvoj prelomový
moment, keď si si povedal, že fotografia bude tvojou profesionálnou cestou?

Prelomový moment nastal, keď som fotil prvý krát svadobné portréty. Išlo o veľkú skúšku a nebolo mi všetko jedno. Fotiť so setovými objektívmi nebola žiadna sranda. V ten moment to zrejme prišlo a už 15 rokov sa venujem foteniu svadieb a verím, že ešte dlho vydržím!

Fotografia je ako podpis – každý fotograf má svoj vlastný rukopis, štýl a spôsob vnímania reality. Ako by si opísal ten tvoj?

Snažím sa zanechať môj rukopis pri fotografii, hlavne pri postprocese. Mám rád skôr prirodzený štýl a menej photoshopu. Dôležité pri mojich fotografiach je dobré svetlo, atmosféra a prirodzené farby.

Fotografi často snívajú o určitých miestach alebo situáciách, ktoré by chceli zachytiť, no ešte na to nemali príležitosť. Je nejaká krajina, scenéria alebo atmosféra, ktorú by si ešte chcel odfotiť?

Takých krajín mám veľa na zozname. Sen je navštíviť Island a vidieť polárnu žiaru. Ďalej, Nórsko, Nepál, Patagónia a ďalšie. Moja druhá práca, fotenie počas víkendov a rodinne povinnosti mi nedovolia moc cestovať. Raz za rok sa mi podarí niekam dostať, ale krajiny, ktoré mám vysnívané ešte musia počkať. Verím, že to bude v najbližšej dobe.

Výber techniky a fotoaparátu je pre fotografa veľmi dôležitý. Aké vybavenie používaš najradšej a prečo?

Dlhé roky používam Canon. Momentálne vlastním Canon EOS R3 a R5 a niekoľko objektívov od 16mm až po 600mm.Pri reportáži využívam často pevné ohniská ako je 35mm f1.4 a 85mm f1.4. Pevné sklá, sú podľa môjho názoru lepšie, hlavne kvôli hĺbke ostrosti a kresbe. Na hory a to záleží od oblasti, si beriem väčšinou tri objektívy od 16mm do 200mm.
Široká perspektíva aj so zaujímavými poprediami, alebo výrez z krajiny teleobjektívom sú scenérie, ktoré vyhľadávam. Pred rokom sa mi splnil sen a do mojej zbierky pribudol Canon EF 600mm f4 L IS II USM. Toto bol prelom, keď som začal s Wildlife fotkou.

Fotenie svadieb a krajiny sú dve úplne odlišné disciplíny – jedna sa sústreďuje na emócie a ľudí, druhá na pokoj a atmosféru prírody. Čo ťa viac baví – svadobná alebo krajinárska fotografia? A prečo?

Máš pravdu, ide o odlišné žánre. Rád pracujem s ľuďmi. Svadba je hlavne o dôvere medzi fotografom a klientom. Veľa krát fotím svadby a cítim sa ako ich rodinný člen. Veľa klientov si ma vyberá aj vďaka fotografiám na horách. Poznám veľa krásnych miest a v tomto mi úplne dôverujú. Vďaka vzájomnej spolupráci vznikajú krásne fotografie, či už reportážne, alebo portrétové pri západe slnka. Krajinarská fotografia je relax. Vystúpiť počas noci na vrchol hôr je neuveriteľne !
Počkať si na prvé predvýchodové svetlo. Len ja a hory, paráda ! Som “závislý “ na inverziách. Práve nízka oblačnosť dáva krajine iný rozmer a tajomno. Špičky lesa zahalené v inverzii a teleobjektív je dokonalá kombinácia.

Svadobná fotografia nie je len o dokumentovaní dňa, ale aj o zachytení emócií, príbehov a atmosféry. Ako pristupuješ k svadobnému foteniu, aby si vystihlol tieto jedinečné momenty? Pripravuješ sa nejako špeciálne na fotenie svadby?

Prvá príprava je hlavne komunikácia s klientom o jeho predstave. V deň svadby je dôležité prísť na miesto včas a uvoľniť atmosféru 🙂 Samozrejme musím mať všetko prípravené na fotenie, batérie, karty. Kedže fotografujem na dve telá z dôvodu viac zachytenia momentov, čas snímania musí byť nastavený na rovnako. Pár krát sa mi stalo, že som pozabudol a potom mi časovo nešli fotografie v programe za sebou. Bola to náročná práca 🙁 Ak niekto pozná jednoduchši typ, sem sním 🙂

Fotografovanie krajiny si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a cit pre svetlo. Aké sú najväčšie výzvy pri fotení prírody a čo považuješ za kľúčové pri vytváraní dokonalého záberu?

Dôležité je si dobre pozrieť pred fotením, aké hlásia podmienky. Krajinárska fotografia býva hlavne o častom chodení do hôr. Čím viac fotograf chodí, tým skôr pochopí, ako sa príroda správa. Fotograf už vie vyhodnotiť situácie a dôkladne sa pripraviť na ten správny moment. Chodím skôr na východy slnka. Mám vo zvyku byť hore už počas modrej hodinky, keď sa ešte len krajina zobúdza. Veľa krát sa mi
stalo, že ešte pred svitaním býva svetlo najkrajšie. Oblaky zafarbené do čerevena sú krajšie ako samotný východ, ktorý sa samozrejme niekedy vôbec neuskutoční. Preto radím začínajúcim fotografom, nech sa nespoliehajú na samotný východ, ale aby boli na mieste aspoň o 30min skôr. Verte mi, oplatí sa to !

Každý fotograf má fotku, ktorá mu je obzvlášť blízka – či už pre jej technickú dokonalosť alebo osobný príbeh. Máš nejakú obľúbenú fotografiu, ktorú si urobil? Čím je pre teba výnimočná?

Verím, že ju ma každý fotograf vrátane mňa 🙂 Jedná sa o fotografiu z krásneho jesenného rána na Podskálskom roháči v CHKO Strážovské vrchy. Mystické miesto s pohľadom na kaplnku Panny Márie Snežnej neďaleko dediny Podskalie. Získala veľa prvých miest vo fotosúťažiach vrátane Európy a Ázie. Jedno z tých rán, na ktoré sa nezabúda a vryje sa hlboko do pamäti 🙂

Každý umelec čerpá inšpiráciu odkiaľsi – môže to byť príroda, hudba, iní fotografi alebo osobné zážitky. Odkiaľ berieš inšpiráciu ty? Máš nejakých obľúbených fotografov alebo umelcov, ktorí ťaovplyvnili?

V dnešnej dobe mám inšpiráciu na každom rohu. Na Slovensku ako aj v zahraničí je veľa výborných fotografov, ktorí majú krásnu prácu. Hlavne nové pohľady napr. na opozerané miesta, keď ich vedia fotografii zachytiť z iného uhla a pod. Osobne sa snažím aj ja nafotiť známe miesta z iných uhlov, aby som nekopíroval iných 🙂 Asi každý fotograf pozná situáciu, keď sa objaví nová kompozícia zo známeho miesta, tak ako mňa verím, že aj iných láka mať v zbierke
podobnú fotografiu.

Aj fotografi majú obdobia, keď im chýba motivácia alebo kreativita. Ako sa s tým vyrovnávaš? Máš nejaké overené spôsoby, ako sa znova naštartovať?

Našťastie také obdobia nemávam. V zimnom čase, keď je menej práce a nie je svadobná sezóna, mám celkom veľkú pauzu a to mi prospieva. Naberám nové inšpirácie svadobných fotografií od profíkov zo zahraničia a už sa len teším na novú sezónnu 🙂

Tvoja práca bola ocenená nielen klientmi, ale aj odborníkmi – v roku 2024 si získali titul European Photographer. Čo pre teba toto ocenenie znamená?Ktoré ocenenie si najviac ceníš?

Titul EP, je pre mňa znamením, že moja práca má význam a asi ju robím dobre 🙂 Získať certifikát od profesionálnych porotcov je veľká pocta.
Ocenenia som získal z Europy, aj z Číny. Najviac si ale vážim cenu poroty z festivalu Vysoké hory Nitra 2015. Podarilo sa mi stáť spoločne na pódiu s Poľským Himalájskym horolezcom Piotr Pustlenik, ktorý získal Korunu Himalájí. Podať si ruku a získať cenu poroty bol zážitkom na celý život.

Mnohí fotografi si kladú pred seba nové výzvy a ciele. Máš nejaký sen alebo profesionálny cieľ, ktorý bysi si ešte chceli splniť?

Rád by som sa uchádzal o titul QEP. Je to náročná cesta, ale verím že sa to podarí. Opäť by som rád rozbehol krajinárske fotoworkshopy pre začínajúcich fotografov. Počas pandémie som stým skončil a ľutujem, že som to nerozbehol opäť. Určite si dám veci do poriadku a čoskoro to rozbehnem na plné obrátky 🙂

Fotografovanie je krásna, ale aj náročná cesta, ktorá si vyžaduje čas, trpezlivosť a neustále učenie sa. Akú radu by si dal niekomu, kto chce začať s profesionálnou fotografiou?

Ako píšeš, je to náročná cesta a stať sa profesionálom dá veľa práce. Mám pocit, že v dnešnej dobe je všetko jednoduchšie a dostupnejšie. Technika, programy na úpravu fotografií a pod. Hlavne ide o cenovo dostupné veci, ktorých je plný trh. Začiatočníkom určite radím, že drahá technika neurobí z vás profíka. Osobne
radím, investovať zo začiatku do základnej, alebo strednej triedy fotoaparátu. Ideálne sa naučiť expozičný trojuholník a kompozíciu! A ako každému hovorím,
všetko je o chodení po horách a fotiť 🙂